Svet naruby

Deň obskakovaní dažďových kaluží. Dvakrát priamy skok do vody a potom už len mokrý pocit medzi prstami na nohách. Nalievanie žíl. Akoby mi v chodidlách prúdili desiatky riek. Musím vidieť tú pulzujúcu modrú hadičku, čo vedie ktoviekam. Až kamsi do srdca. Zasiahnutá končiacim príbehom jednej časti krásnej Amazónie, ekvádorského divu, čo zlikviduje "ropná kráľovná" chamtivosť a kde začne nová záchrana chudoby. Už vidím, koľko z peňazí sa tej chudobe dostane.

http://zpravy.idnes.cz/ekvador-odmitl-referendum-za-zachranu-lesu-v-amazonii-pfv-/zahranicni.aspx?c=A140507_202743_zahranicni_zt

Zásadne čítam včerajšie správy, akosi mi už prischol ten príjemný pocit zdanlivej neaktuálnosti. I keď tu o tom ťažko hovoriť. Je to budúcnosť. Blízka a týka sa každého z nás. Dýchať chceme a na pľúca sveta si nechávame siahať. Na mieste, odkiaľ nezmôžeme vôbec nič.

Naskočím do výťahu a začnem s rozšnurovávaním topánok. Nekonečne dlhá cesta na piate. Som doma. Vyzutá, s vlhkými ponožkami blízko hlavy a s rozmočenými unavenými nohami až na strope. Svet držím nad sebou. Vytlačím neúnosné, zleje sa do mňa vzácnosť chvíle a azda i všetky krásy Zeme, čo ešte zostali. Vidím ho tancovať. To moje súkromné papierové slnko bez farieb dýchne a mne sa po mysli rozleje celá paleta tónov. Odtiene sivej zostávajú za oknom. Za mokrými sklami, za rozochveným tymiánom i večne naklonenou levanduľou. Ich prítomnosť je jedinou prírodou môjho interiérového sveta. Otvorím okno a šeď daždivého dňa odfarbí červený koberec i moje zelené steny. Všetko sa stratí v monoškále. 

Raz si takto odfarbíme našu Zem. Budeme s pýchou na hlavách nosiť štýlové klobúky v tvare skalných útesov a ukradnutých článkov džungle. Nastajlované lesklé lýtka vyniknú v kožuchu z leoparda a prsty s gelovými nechtami tesno zomknú krokodíliu kabelku. Raz bude poslednou rybou tá, čo nám ako náušnica visí na uchu, zničíme ich po jednej. Vezmeme im prírodu, domov, pľúca. A naokolo sa rozdýchajú prístroje. Tie na elektrinu, na plyn, na ropu. Takéto pseudodýchanie bude novou "prirodzenosťou". 

Svet naruby. Takého sa nechcem dožiť. Takého nie.