A jedna noc

Noc prišla po štyroch. Vždy chodí tak(á)to. Hodvábne vysuknená, zlatom vyšívaná. Lesklá, chladivá. Naboso v ľahkých balerínkach. Ponožkami a pančuchami sa nenechá rušiť. Zatrasie sebou iba raz. Ešte sa vezie na mojom červenom koberci, ešte je ľahká zľahka nad zemou. Len čo pristane a z podlahy sa zdvihne svetlý prach, na plece jej skočí drobná šikmooká rozprávačka príbehov. 

Rúti sa ku mne pod paplón. I s mačkou. Pokojná, tichá. V bodkovanom roláku, bez sukne. Nechala ju i s balerínkami pod rebríkom. Nohy ma svetlé, žily veselé. Hreje ju vybielený kožúšok mačky spanilej. Hrejem sa s ňou. Pod veľkým matracom jediný hrášok, nad hlavou vesmír. Nič z toho nedá spať. 

Len jedna noc má takýto lesk. Len jedna, keď šťastie na chvíľu stratíte a mačacia labka ním popíše celý plafón. Vidíte ju, ako sa ťahá na strmý kopec. Ako vás berie so sebou. Ako sa vám nechce a ako žasnete, že nebo je krásne i bez hviezd. Že kopec je o čosi menej strmý, keď na ňom žmurkajú tisíce svetielok. Keď na konci príde špicatá čiapka bez hlavy a vaše telo sa stane telom trpaslíka. Keď sa vám pod čiapku schová biela chlpatá sprievodkyňa a stratíte spolu zem pod nohami. Keď sa vám nohy rozsypú od šťastia a vy už nikdy neprestanete lietať. V bodkovanom roláku s mačkou na pleci. Všetkými olejmi mazanou a zubnou pastou vybielenou. Aj takáto vie byť jedna noc. Vyzlečená a plná žíl, čo vedú ktoviekam.