štvrtok 15. mája 2014

Dva rumy, cigara a rumba gule pod nosom

Z boľavej hlavy ráno vyšla noc. Nevyspatá, akási rozkývaná som otvorila okno a nasala to príťažlivé neznámo z ulice. So silným vetrom akoby od Atlantiku sa náhle prihnala latinskoamerická smršť. Rytmy, vône, hudba. Zrazu mi nebolo jasné, kde som. Naďalej spím a snívam svoj sen o tej rytmickejšej časti amerického kontinentu, alebo si latino duch zbalil svoje farebné štipľavé papričky a prišiel za mnou. Priamo sem do Prahy. V ušiach hlučné brazílske songy, v tele už odvážne bojuje aspirin a teplý čaj. Dostanem sa z toho, vyčkám bezváhový stav a čistú myseľ, potom pôjdem za zvukom. Za tónmi, vôňami, za farebným snom o Brazílii, Peru, Chile, Mexiku. Za cigarami a rumom z Kuby. Za Tebou, roztancovaná slečna s veľkým srdcom.

Vynorím sa spoza kostola na Námestí Jiřího z Poděbrad a ocitnem sa v novej zemi. Na trávniku rozložené hojdačky, siete a v nich deti, zaľúbené páry, rozhojdaní ľudia. Usmievajú sa. Nad nimi svieti nové slnko a že je všade naôkol len veľký sivý Rumburak, je všetkým jedno. Na počasí, na teple nezáleží, keď srdcia bijú po novom.



Prechádzam pomedzi stánky, pomedzi vône a skúšam. Tu to, tam ono. Počúvam španielčinu i angličtinu s novým prízvukom. Vysvetlím, čo chcem, dostanem to, zaplatím a stratím sa. Musím stihnúť ďalšiu vôňu. Ďalší roztancovaný svet. S prvým sústom v puse som dávno preč. Tam, tu viac nie.


Unesená vlastnými pocity kradnem atmosféru ostatným. Fotím, obzerám, usmievam sa, ochutnávam, zapíjam. Zadymím si, ochutnám karibský rum, kúštik tekily, pocmúľam zopár limetiek (tie úplne že najviac na svete zbožňujem), citŕony, ananás a skúsim rôzne jedlé zemiakové kapsičky a placky so šalátmi, čo chutia novo, ináč a občas dokonca i prazvláštne. 





Pri stánku s ovocím a zeleninou žasnem. Mnohé z farebných kúskov som dodnes nevidela. Kvôli vysokej cene a pre moje peniazo-prázdno (po troch prvých stánkoch sa v peňaženke zotmelo) zas dlho neuvidím. 



Salónne tango zhromaždí ľudí pod pódiom. Stíchnu v nemom úžase (krásne klišé, ale nedá mi ho tu nakrojiť). Len deti a psy žiaden tanec nevzruší. Žijú si naďalej v tom svojom svete tesne nad zemou.


A tuná, na záver, prosím, môj latinsko-americký výber. Čokoládové lupienky z Peru a Dominikánskej republiky, čilské chilli papričky pre ocka, nelatinskoamerická madagaskarská vanilková pasta pre mamku a dve superzemiakové gule plnené mäsom, korením a bylinkami od dredového rychlokuchára. Bol to rytmický zážitok, ešte i teraz hopsám v tangoošiali a privoniavam po nosodúškoch k tmavej vanilke. Teším sa na koláč od mamky a ako mi dá otec ochutnať zo svojej chilli dobroty. 

Mňam, horúce šerca z ďaleka, dobro ste priniesli. Kultúru, porozumenie, úškrno-úsmevy. Všetko na jednom mieste, jedno vo všetkom. Senkjú! A o rok zas čosi z toho Vášho sveta ochutnám. Možno nejaké to stejkové sústo, ktoré už dnes do mňa nevošlo. 



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára