Modrá obloha, zelený frištik

Od rána počúvam (ešte horizontálna) v stene pozdrav susedovej vŕtačky. Pohladím svoju ubolenú zelenú stenu a o chvíľu odpoviem rozhučaným mixérom. Náhle obojstranné ticho nám zachráni ráno. Dostávam druhú šancu. Vytiahnem nohy z chladničky a zavriem sa medzi okná. Vonku príjemných slnečných osem hodín, budem sa vyhrievať.

V zimohause zatiaľ nechám chvíľu bdieť svoj zelený frištik. Sadne si zatiaľ tajomstvo rukolového pesta pekne na dno sklenenej fľaštičky, aby o čosi neskôr dobre zdravo sadlo na to moje rozmaznané sadlo. Pretože byť zelenou je krásne.

Prajem Vám svieži zelený deň s prírodou na tanieri, s prírodou pod nohami, nad hlavou, všade okolo, milí!