Vonku to vonia trávou. Aj takéto paradoxy nám vysnívala táto zima. Preto sa túlam v letných náladách. Bez pančúch v tenkých nohaviciach roztrasiem to svoje megatelo. Ešte nič, hvízdam si. Mám v hlave rozkvitnuté botanické sny. Nohy močím v zelenom jazierku (a teda, v lavóriku so zelenou soľou z Pakistanu) a na hladine ma ľaká odraz Rusalky.
Unikám pohľadom. Nechám sa zmiasť, rozosmeje ma. Vyťahujem členky a s obdivom skúmam dva tenké zelené náramky - odtlačky vodnej flóry na koži. Strasú sa a začnú utekať. Bežím za nimi. Bezhlavo s bezfarebným vtákom v podpazuší. V páperí ukrýva žlté fľaky. Ako tie potné na bielom tričku.
V zauzlených vlasoch visia rozuzlené sny. Hlava zas našla telo a príbehu vbehla do cesty duša. Kým začnem maľovať, ujdú mi všetky myšlienky. Len tá sladká gýčovo-medová "piesenka" madam Netrebkovej trúbi do uší. Měsíčku na nebi hlubokém z nafukovačky klipká po duši. Opitá príbehom zakliatej panny vytŕčam z falošného rybníka. Nohy už mrznú v lavóre a celým mojím bytím pretečie rýchle ultra jasné bŕŕŕ. Rusalka vyzula z tmavej tmy všetky noci a vliala ich do jednej. Pobláznenej zelenej panej na chvíľu uverím. A vtáka nechám na parapetnej doske. Holubom môže tou svojou žltou pýchou draždiť zobáky.
Znovu tma. Na lekno si líha Rusalkin ťažký vlas a ťahá ryby za chvosty. Dve ľahké prsia ma oviali. Nechcený tlak vábivej piesne znie, kým s rybami na dne ticho čuším. Nazerám na svet zdola. Už trochu holá, už trochu necelá. S prsteňom na prste.
Netrebko na nafukovačke tuná: http://www.youtube.com/watch?v=96iaZreNPCY
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára