Preskakujem ráno

Ležím v posteli. Nohy už spúšťam do žltej slnečnej hmly, vpúšťam si do života nový deň.

Okno a v okne rozliate slnko. Žalúzie sa besnia vo svetle. Je temer poludnie a ja sa stále šuchorím pod perinou. Nespavá noc šklbala prstami. Maľovala som. O druhej ráno som vliezla do sprchy a vodou prebudila v sebe načaté sny. Už to nešlo. Zase. Čítajúc príbehy Máraiovho Čútoru som došla do cieľa. S knihou v náručí prespatá (ne)celá noc. Vysnívala som si podobu vlastného obrázku. Vysnívala som si granátové jablko a dva zlomené nože, čo nedokázali krájať, poliť. 

Tušiac príbehy z papiera prchavé ako voda v potoku, rozlievam po podlahe farby snov. Jeden po druhom prichádzajú, aby mi spoločnou silou poplietli hlavu. Popletiem ju, dúfam, teraz trochu vám.

Príbeh prvý:

Za poslednú roztrhanú sukňu mohol on. Odvtedy je panská záhrada rajom posmechu. Holý barónkin pomarančový zadok do tejto chvíle poznal len pán barón. Preto dnes na plesy zvú len hostí z cudziny. Tam táto fáma ešte nedošla. 

Aj dnes je ten deň. Večierok utopený v portskom. Portské na bradách, portské na sukniach. Barónka v hodvábnej róbe stojí pred zrkadlom. Preháňa to so šminkami a púdruje si každý tieň staroby. Má štyridsaťpäť a za pätami novú spúšť pravdy. Biely pes pripravene čuší, netušiac, že dnes zas bude odhaľovať barónkin snaživo zakrývaný svet.

Príbeh druhý:

Nad hlavou ti horí vankúš. Svetlo lampy ohlušujúco vrhá tiene na všetky rozlietané muchy a z každej z nich po chvíli zostáva len tenká čiarka. Je nimi popísaná celá stena. Len jediný fľak hľadá dôvody, prečo nebyť tam, kde práve je. Rozsypaný motýľ zaspal na lampe. Ticho izby pustilo pod perinu ešte väčšie rozprávkové tmy, aby rozhýbali tvoje sny. Len jedny oči dnes za viečkami krútia iný svet.

Sen Ti sadá na hruď. Nadýchneš sa, otočíš hlavu a vo svetle lampy dva razy zamrkáš. Nemenná. Nehybná.

Kým spíš, v rozčítanej knihe sa menia príbehy. 

Ráno je fuč. Nie ako (ne)komfortne tradičná sobota, ktorá svojou prácou vŕta do hláv všetky zvuky nadšených sobotných vysávajúcich aj vysávacích ženičiek, kutilov s motorovou pílou, vŕtačkou, zbíjačkou a inými slastnými hlukmi. Chápavo hladím svoje tichohľadajúce uši, strkám si granátové jablko do tašky a miznem v tichu starých pražských ulíc.

Zmiznime ešte dnes. Je taká krásna sobota.