Zem ľudí

Keď mi raz vezmú vzácnosť vlastných rozhodnutí, voľnosť plynúcich slov, bláznivých nápadov, názorov na moje i cudzie prehry, možnosť naprávať, zostanem prázdna ako oholené stromy našich pyšných hôr.

Keď si aj nechám vypučiť na hlavu tisíce paradajok a nebudem, kým som, postačí, že som červená? Stačí, že je človek viditeľný v hmle?

Soči zavrelo svoje oči a mne sa v mysli premietajú iné obrázky. (U)krajina sa nebojácne plazí s básňou o revolúcii, a pritom len vťahuje do seba kedysi živú tekutinu - dnes farbu smrti. Zas jedna krajina ne(z)víťazí, pretože ľuďom vezme ľudí. Akosi tuším, že vezme dosť...

Zem ľudí zhora horí farbou tlčúceho srdca a mne sa nechce do postele. Oblečenej ani bez. Len tak sa prevracať, keď iným hrozí väčší prevrat...

Tisíckrát ináč som chcela, ale presne teraz viem, že to ináč nejde. Zo mňa nie.

http://www.youtube.com/watch?v=kIJYiVvmz5I