piatok 22. decembra 2017

Spomaliť

Spomaliť, zastaviť sa, prečo však, keď som vo svojej podstate už dávno spomalená? Sviatky na krku, od dojatia podlomené kolená, cesta autom úspešne za nami, skoré ranné prekvapivo sivé šero, pouličné svetlá v tme mojej detskej izby. Som tu zas. Trochu (z)osvetlená inak dospelácky tmavá duša. Dovolím tomu decku v sebe dnes zviditeľniť miesta môjho najkrajšieho ja, vo vnútri trochu spriesvitnieť.

Iné farby tento svet tu za humnami diaľok ponúka. Vracať sa akoby ani nemalo zmysel, a predsa akoby každý návrat nový zmysel mal.

Posledná prechádzka milovanou Prahou. Pomedzi vily vinohradské blúdim, zimou nezimou sa brodím a cítim stále viac jeseň všade okolo. Nemrzne ešte, ale vlhký studený závan - pozdrav zo severu - dýcha to svoje kryštalické sviežo až kdesi v útrobách mojich vrstiev, blúdi kdesi pod svetrom, pod šálom chytá studenou dlaňou prekvapený krk, v topánkach krehnú nohy... Mám taký dar obliecť sa nevhodne.  Preto je táto moja vychádzka taká intenzívna. Do kosti prežitá.
Ešte nezasnežená, ešte taká farebne odvážna je táto stará kráska, čo každú chvíľu nostalgicky chladom zosivie, rozsype sa celá po zemi ako biela oklamaná neha. A to bude už bude skutočná zima v Prahe. Nedocenená, krehká a rýchlo stratená v novej vyhliadke na jar plnú života.

Dokončiť článok včas je občas nad moje sily. Dnes som na druhom konci východného bloku, kdesi úplne inde než ešte včera, som tam, kde najnovšie formy západu majú minimálny dosah. Zážitok z miestneho nákupného centra stál zato. Ešteže nie som módna polícia, ešteže mi je diktát módy ukradnutý, nemohla by som sa tak odviazane smiať. Bez pardónu som z toho vedľa. A hneď vedľa toho môjho vedľa zaklipká zrazu okom zdanlivo nikdy nestarnúca žena. Keď prižmúri oči ďalšia, dôjde mi, že isté trendy zaplavia všetky kúty sveta, ženám dnes miesto mihalníc chránia oči hotové husté kefy, štetiny umelých mihalníc a ja len ticho žasnem vo vlastnom nevýraznom bytí...

Šialené nákupné tempo dneška zapíjam čajom pomalým. Dozrievam v pokoji ešte stále trochu zrýchlená.

Spomaliť, v sebe nanovo zastaviť sa, ešte kým do očí udrie nové kalendárové číslo. Len číslo, nič viac, znovu raz dostane nás.































Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára