Naboso

Ešte v zrkadle výťahu to vyzerá dobre. Páčim sa aj sa cítim. Brucho zmizlo v tme, teraz hrajú hlavnú rolu podpätky a môj dobrý pocit. Stačí však, že otvorím dvere a na chodníku si vykrútim členok. Zvolila som vysoké topánky, svoje botníčkové poklady zapadnuté prachom, aby vypadli z prachu a ja som zapadla medzi klopkajúce ženy. Aby vyniklo to, že som stále dlhšia ako široká. Aby vynikla moja ťažká krása. Dlho sa morím s jedinou knihou, dlho mám duchoprázdno, potrebujem vypichnúť fyzickosť a odviesť pozornosť samej seba od samej seba. Ako prvé dnes z dverí nevychádza moje brucho, ale topánky. Na vysokej nohe sa ľahko predĺžujú kroky. Vyjde jeden, vyjde i druhý.

Vyšlo to dobre. Už v zatáčke dva metre od bloku. Druhý raz som zle stúpla po ďalších dvadsiatich krokoch, tretí raz to aj zabolelo a potom som to prestala rátať. Užívam si vlastnú výnimočnosť. Oklamala som seba, teraz klamem všetkých okoloidúcich. Oklamem aj celú školu, kolegyne, žiakov. Všetci oklamaní budú zelení od závisti a ja budem čarodejníkom z krajiny OZ. Ozajstným - zeleným od bolesti.

Udalosť mesiaca. Mám podpätky. Ja, nohavicová a nízkotopánková, s pohodou v závese každého kúsku tela, som zatúžila po kráse. Aký omyl! S každým krokom trpím. Kráčam dolu vydláždenou ulicou (vyzerá to neskutočne krásne, ale v škárach sa ženám strácajú pätníky aj celé podpätky a psie výkaly). Zaškerím sa, struhnem úsmev, zle stúpnem, vytočí mi to topánku i celé chodidlo, vytočí ma to celú, rozbolený členok ma prinúti zastaťa sadnúť si na najbližší schod. Začnem nadávať. Teraz som krásna!

Domov sa nestíham vrátiť, dokráčam preto neisto do práce. V taške knižka O kráse, myšlienky na ňu v celom mojom ja. V celom. Po vstupe do knižnice sa vlejem do kresla a vyzujem topánky. Spomeniem si na svoje bosé príbehy z Benátok, z Madisonu, z Košíc, z New Yorku. Na to večerné zmývanie prachu mesta a na radosť z toho, že všetko podstatné zostalo v cestičkách chodidiel. Zažraté a tmavé sivé. Nechám tak, aby sa v plachtách noci vymysleli pre moje nohy nové ešte nepoznané chodníky. Aby som ráno vstala a bolá bosá ďalší celý deň. Dni v tráve, na betóne, na tvrdej čiernej smole...

Skúšať, čo vydržím o sedem centimetrov vyššia, už nebudem. Návrat k temer bosým balerínkam jesene, širokým čižmám a holým nohám leta je tým najkrajším návratom.