Stráviť štyri dni horúceho leta vo Verone, to snáď každý vodný živočích rýchlo vzdá. Ušli sme k vode hneď druhý deň nášho veronského pobytu. Vďakabohu, prvá výhoda nášho bývania na periférii. Blízkosť zastávky na trase Verona - Lago di Garda. Ideme vymódeným klimatizovaným autobusom, harmonikou, čo vezie pár nadšencov k vode, čo stojí pod každou vŕbou, čo uviazne v zápche a my sa s dobrým polhodinovým meškaním dostaneme do mestečka Garda v hlbokom čase obeda. Smerujeme nat pláž. Pod olivovníkom sa práve k odchodu zberá celá rodina plážovníkov. Hádžeme ešte na nevychladené miesta svoje podstielky. Hneď vedľa nás pribudne celá rodina. Tu sa do tieňov stromov vmestia všetci. Nie je čas riešiť súkromie. Vyplavkovaní sa vrháme do kvapaliny, čo svojím zjavom pripomína more, je rovnako nekonečná, rozvlnená, priesvitná, tyrkysová a príjemne studená. Ponáram sa do nej celá. Po vynorení ma prekvapí príjemný pocit na tvári, v očiach, v ústach. Je sladká. I vodné zverstvo vyjaví pravdu o tejto vode. Jazero, čo sa tvári, že je morom a v ňom plávajúce labute a kačice. Žiadne more, soľ, obrovské biele škriekajúce čajky. Len plachetnice, cikády a vôňa borovíc pripomína prímorské oblasti. Od mora sme už však pekne ďaleko. Voda nás pohltí, pocit hladu, myšlienka na jedlo sa na pár hodín stratí. Vnímame tie množstvá, tie väčšiny tunajších sú pri mori, v krásnom poloprázdne sa tu budeme chvíľu prevracať ako jašterice na vyhriatych kameňoch.
Keď udrie štvrtá hodina, začína sa okolie vody zapĺňať ľuďmi prichádzajúcimi naľahko. S uterákom cez plece, v žabkách. Domáci po práci, čo sa chcú v jazere schladiť. Čas, keď sa my začneme vytrácať a hľadať si miesto v meste pre gurmánske zážitky. A že ich Garda ponúkne hneď niekoľko...
Silnými dvomi gurmánskymi chodmi uzavrieme prvý deň. Po mušliach odvážneho Adulta a mojej obligátnej pikantnej pizzi s výhľadom na nekonečná nám príde do cesty štýlová cukráreň s neodolateľne farebnými kúskami za sklom. Vyberieme si dva najkrajšie, jahodovo ružový a pistáciovo zelený, utopení v komplementárnych farbách slintáme cestou z cukrárne a v zápätí obsadíme drobný starý, patinou počmáraný stolík pred výkladom. Cítim za sebou tie farebné pocukrené nekonečná a zatiaľ si zblízka užívam svoj pistáciový dezert. Je víťazným sústom dňa. Lahôdkou, čo nepotrebuje žiadne potom. Vlastne nemám slov. A ešte netuším, že už zajtra to v Sirmione vyhrá zmrzlina.
Sirmione, zmrzlinový raj. V starých uličkách mestečka s atmosférou snáď líže úplne každý. Cesta sem bola priam víťazná. Žiadna zápcha, autobus s o čosi priaznivejšou teplotou ako je tá telesná. Klimatizácia funguje predovšetkým v jeho prednej časti. Premiestnime sa tam.
Na mieste svet minulosti. Prastaré budovy, kostoly, dvere, výhľady. Nové podoby nekonečna. Krása, čo nevie prestať. A predsa zastane, keď nájdeme svoj plážový raj pod skalami, na skalách. Cítim sa ako v kúpeľoch. Nikdy som v žiadnych nebola, ale takto nejak si predstavujem staroveké verejné kúpele. Príjemná teplota sála z okolitých kameňov, protikladom čoho je voda, svieža, studená tak akurát, že si v nej vlastné teplo nepostrácam. Okolité ticho, nádherná zeleň v úpravách, ktoré naše mestá, parky nebudú snáď nikdy poznať... Iná kultúra, iné zážitky. Autentické gestá miest, uličiek, okolitej prírody. Ponuky, ktoré nemožno odmietať. Chytať sa krásy zľahka a držať ju za chvost sa nevypláca. Utečie aj s podstatou a vy sa zostanete otrasení len hlúpo čudovať. A možno sa už nepohnete z miesta. Ja z takej krásy v sebe nechcem mať. Chcem byť ňou vyplnená, a preto neprestávam tie jej tajomstvá skúmať, približovať sa, dotýkať sa jej celá. A keď sa naplním, pôjdem zas dušu kamsi inam vypustiť, aby bola znovu raz, i keď už ináč, hladná, dychtivá, prijímať ďalšie krásy pripravená.
Nezastať, kráčať, ísť, stretnúť tam kdesi svoje nové ja, pozdraviť samu seba na ceste, ponoriť sa do poznania sveta a seba v tom svete navždy niesť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára