nedeľa 13. novembra 2016

(M) N O H O N A H Á

Kým hruška nespľasne a nestratí svoj tvar, kým sa jej vnútro nezrúti a nepadne hnedá mäkká a znovu neforemná na miesto svojho zrodu, do útrob zeme studenej, začnem ja, iná hruška svoj nový vysedený deň. Deň čítavý. Deň kresliaci. Možno skončím ako obludne veľká hus vytackaná z tepla svojich vankúšov. Možno len trojrozmerná hruška. Ten tvar som rokmi pestovala. Netajne, okato. Vysedené, vyležané, rozľahlé ja denne ponúkam. Keď príde zima a vonku sa čísla teplotné okolo nuly mocú, nikam sa mi nechce. Je po prechádzkach a na poličke vedľa mňa, za tou hromadou vankúšov, ktorými svoje vysedené ja obklopím, sa množia rozčítané knihy. Skicáre rozmaľované. Štetce, farbičky, akvarelové vaničky. Nohy bosé trčia predo mnou, hlava čuší v opare horúceho jazmínového čaju, oči čítajú. Duša plynie svetom novým. Jediný pohyb z miesta na miesto. Ticho okolo. Záhyby v odvahe zmeniť celé vnútro. Pohnúť sa. Zo seba vyjsť. Sobotu bez pohnutia v nedeľu akčnú premeniť.








Aj také sú dni, keď meniť v sebe čosi chceme, keď máme odvahu za troch, až nám sčervenajú líca, horíme pre tú našu vec, ako horel Štúr. Pre tú jeho vec. Stojíme bosí uprostred tmavej noci a vidíme cestu jedinú. Našu. Svieti nečakane. A potom príde ráno iné, tak málo lenivé, že všetko nehybné zabije. Hodím sa do starých vyťahaných nohavíc, vleziem do nenávideného roláku, dám si čiapku rokmi ošarpanú a bežím dolu Vinohradmi. Až blízky pocit jazdca na koni ma zastaví. Som na Václaváku a túžim po jedinom. Zas domov ísť. Myšlienky vytriedené, nápadov tisíce, smútky vyvetrané. Chcem písať. Chcem kresliť. Chcem utekať znovu k sebe, tam, kde to poznám. So šiškami v taške. S knihami v podpazuší. S čerstvo pomletou kávou sen prechádzkový za sen iný vymením. Vyzujem ponožky, stiahnem rolák... Doma zas hruška na gauči. Okolo Rembrandtovo šero, sem-tam okno ponúkne slnečný svit. Svety rozpísané. Príbehy v nich.






























Je taký deň, plný veci známych. Stačí len sama sebou byť.Vyzuť sa, stúpnuť si pred seba (m)nohonahá. Sloboda nôh bez zárezov ponožkových okolo členkov, tá čistá radosť bosá ma dnes znovu oslobodí. 






Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára