Asi preto, že som z inej krajiny

Domov - tam chcem ísť vždy, keď pod nohami zacítim pichľavo studený svetlý prášok. Preženie sa mi hlavou túžba strčiť ju do piesku a hádzať sa chvíľu ako obschlá ryba. Až do zbláznenia. Už plaším vlasy po hlave, vyháňam telo z poloprázdnej vane, lepím kaprovi na tvár voňavé mydlá a pivom si polievam kolená. Pľaskanie chvostom bez konca.

Voda vychladla. Dopíjam do dna dedovu alpu a siaham na prádzne dno priesvitného skla. Jediným nádychom zohrejem obschlú tajgu v duši.

Zastavíš ma, zastavím sa.
Ovinieš, oblečieš, vyplazíš na mňa jazyk a ja ti za to rozbijem to tvoje zrkadlo pravdy. Do duše hľadieť v spánku sa nepatrí, zbytočne prahneš po podstate. Istota i tak utečie, čert ju vezme a mne zostanú v dlaniach trčať len cudzie kopytá.

Zatváram oči. Som v pritesnej tme, a predsa okázalo vytŕčam boky. Rozprestieram sa ako vyťahaná kostolná veža. Ako veľký sveter vo vetre.Veziem sa. Ťažko, ťažko... Fúknem, fúkne i tá oproti. Drzá, plachá, vylepšená náterom vlastnej hanby. Som to ešte vôbec ja? Ísť, len ísť. Ale kam?

Nedospelé mláďa s kristovými rokmi v pätách. Pustatina dusí... A mne sa pri každom otočení ujde záverečná facka. A po nej ďalšia a ďalšia. Spoznávam konce bez konca. Pred sebou človek neujde, i keď si povie, že ten posledný pokus zutekať bol finálny. Veľký záver bude tým najprekrásnejším amen s nablýskaným pátosom, ale tie hodiny, dni, tie ťažké nohy pod nánosmi večnej rozospatosti, tie bude treba nechať občas stáť. Len tak, aby nabrali ľahkosť detskej duše. Tušiť ju čoraz častejšie.

Domov ísť - porátať im tam tie malé veľké kačky, škrabkaním vyplašiť svety vo svetri nášho Cédrika a vypiť uhundranej mačke poslednú dobrú náladu. Pospať si v izbe s večným prívlastkom "detská". Byť zase (malým) deckom svojich rodičov, plachým, hladným, zvedavým. S otázkami bez uspokojových odpovedí. S večne otvorenými dverami mať vysmiate oči, sviatočné popoludnia pri telke s prstami namočenými v sladkých koláčoch. V pohári kola. Cukrové chrápanie dlho do noci... A čerstvé tukové závesy pod tričkom. Byť znovu pri sebe. Pri nich, s nimi. S vianočnou piesňou v duši. A s bosou nohou v čerstvej stope Ježiškovho snehu... Celoročná zmätenosť razom končí. 

Už ísť.