Kým som spala

Jeden deň a tie potom. Keď sa rýchlosť zmení, keď už zrazu nič neuteká, keď sa plynie z podstaty do podstaty. Keď cítite každý záhyb kože na svojom krku, každý záhyb svojho rozospatého vankúša, každý dotyk ihly v žile, každý (po)malý pohyb unavenej tepny. Keď sa prebudíte z narkózy a vybaví sa vám jediné: V tele mám upratané. Sterilne čisto, zdanlivo bezbolestne, trochu omámene, trochu tajomne. 

V prítmí nemocničnej izby pravidelne pumpuje môj životný cyklus (alebo cirkus?), môj pulz, tlak, sny. Blikajúce, nežne piskajúce prístroje s kresbou príbehu jediného srdca. Dojatá zovriem v dlaniach  pokrčenú plachtu a zaspím v tak trochu radostnej bolesti. 

Trojhodinový spánok v operačnej sále začína objatím anesteziológa, keď ešte netuším tie množstvá hadičiek, svetiel, cudzích tvárí s rúškami na nosoch. Som dávno preč - v hladine mimóz - kde ma zaujíma jediné. Vôňa rajskej záhrady, navodená tma plná svetlých bodiek. Hviezdy to nie sú, tu hviezdim ja. Nápadné svetlo uprostred. Malá nádej. O čosi väčšia po chvíli. Som ďaleko, preč od prístrojov, krvavých rukavičiek, kovových inštrumetov. Kým ja spokojne spím tým zvláštnym spánkom bez bolesti, oni sa vo mne vŕtajú, prerábajú, vyberajú, naprávajú. Menia môj život. 

Prebúdzanie. V hlave mi doznie hlučná inštrumentálka troch kŕdľov vtákov. Potom už budú chodiť len po jednom. Zaťukajú na parapetu nemocničného okna a vy si ich v boľavej hlave ticho predstavíte. Bez pohnutia, bez otočenia. Vtisnutá do tvrdého lôžka.

Prvá noc po. Bolestná, ustráchaná, opatrne radostná. To najťažšie je preč. Úlomky skla sa rozsypú po celom hrdle, zaškrípu a vy zatúžite viac neprehltnúť. Po kvapkách prichádza zhora nový pocit nebolestnej noci. Dolu hadičkou sa vleje, do rána vyprchá. Pocit bezbolestnosti ešte nepoznám. Ale viem, že príde. To je na celej akcii "upratať v tele" najkrajšie. To potom. A potom. 

Ráno v zoslabnutých prstoch stískam ceruzku. A vpúšťam do zošitu prvú kresbu. Kým pôjdem domov, pribudnú ďalšie tri. Kým zostarnem, pribudne kresieb mnoho. 

O orgán ľahšia, o jazvu krajšia. S nafúknutým úspechom si v zrkadle obzerám tú čerstvo zošitú čiarku a vravím si: S podrezaným krkom sa žije azda o čosi lepšie než s podrezaným jazykom.