Celé dni vylihujem. Ak práve neležím, sedím, a ak nesedím, postávam pred oknom. V úslužnom predklone hľadím na odraz v zrkadle. Nahnutá dopredu zostávam bez vzpriamenia. Nahliadam na svet po novom. Počítam pavučiny v kútoch, potajme upratujem. Umývam riad, čistím záchod. Aj takto vyzerá môj nôž na krku, aj takto vyzerá moja domáca liečba.
Včera prvý raz totálne ozdravená balíčkom so šperkopokladmi od talentovanej Evky. Jej obchodík tu. V otvorenej knižke rozkvitla nočná obloha a na nej moje nové "planéty". Už sa teším na tie obliehania múz...
Pomáham si. Kdečím, kedykoľvek. Za včerajším dňom dnešné čítačky. Za knihami v krásnych obaloch pobehujúce príbehy. Čítam ich jeden po druhom. Očarená z Fischerovej zbierky rozprávok Egbérie a Olténie sa smejem rospoznanému vtipu, v poetike jej viet nachádzam svoje ja. Pristanem v prvej story o chlapčaťu, čo nepozná nechuť. S chuťou kuskám do hrozna a čakám na lepšie sústa. Len nech to hltan dovolí, dovolím si i ja.
Hlava moja je kniha počmáraná. Neviem občas, či sa skloniť k obrázkom, či rozsypať po svete písmenká, zmätená skáčem z brehu na breh a občas i chvostom zaplieskam. Ako ryba idem. Dolu vodou, hore vodou, vo vode nájdená. Vo vode stratím sa. Zmiznem a budem inde. V novom príbehu. Predstavia si ma iní a ja uschnem dojatá na opálenom kamienku. Šťastná rybka v dlani kohosi, čo si ma vo vrecku ponesie rád. Iba nožíček, len nôžka kovová.
Talianska zmrzlina, hlávka v úslužnom predklone na čítanie ako stvorená, dve české knižky zo včerajšej bezdepeháčkovej kampane a za oknami slnko. O pár dní začne byť táto chvíľa dokonalá a ja si v tom momente uvedomím, že som fit. Zaspievam si a vyskočím do ulíc... Do práce, do života.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára