Pražskými uliciami najradšej blúdim zrána. Kým turisti prevracajú mapy a hľadajú miesto, ktoré im odporúča vidieť a zažiť turistický sprievodca, ja iba náhodne blúdim. Som už typická Pražanka. Veselo vyskakujem z metra a bez váhania zabočím správne. Nemätú ma značky a šípky. Viem, kam smerovať, a predsa často mením trasu. Vyhýbam sa hlavným ťahom, volím zákutia. Uličky neznáme. Idem cez most, nie však Karlov, prechádzam námestím, nie však Staromestkým, nastupujem do električky, čo nejde na Pražský hrad.
A predsa (s)končím v centre. Tiahnem k malostranským končinám. Vytiahol ma z bytu posledný festivalový deň. Posledná možnosť zažiť pokope celok plný výtvarných rozdielností. Zažiť súčasné ilustrácie, obklopiť tie svoje zaspaté farby rozhýbanými individuálnymi svetmi, čo nepoznajú hranice kreativity a skrz ne tú svoju tvorivosť znovu otvoriť.
Stojím v prvej z miestností starého domu v Cihelnej ulici. Som v úplnej tme, ktorá patrí len mne a vôbec sa mi z tej tej tmy nechce preč. Nechám sa obliehať mihotavými svetlami, ľuďmi, čo prirýchlo miznú v iných animovaných svetoch. Práve tu chytím svoj život za druhý koniec. Zacítim vôňu farebných sprejov, akrylových farieb, pastelu. Tlačiarenských farieb. Pripomenú mi časy tvorivé. Z priestoru do priestoru idem. Tu žasnem, tam achkám. Ako dieťa s otvorenou pusou hľadím. Vlastné spomienky hladkám po duši.
Stojím v prvej z miestností starého domu v Cihelnej ulici. Som v úplnej tme, ktorá patrí len mne a vôbec sa mi z tej tej tmy nechce preč. Nechám sa obliehať mihotavými svetlami, ľuďmi, čo prirýchlo miznú v iných animovaných svetoch. Práve tu chytím svoj život za druhý koniec. Zacítim vôňu farebných sprejov, akrylových farieb, pastelu. Tlačiarenských farieb. Pripomenú mi časy tvorivé. Z priestoru do priestoru idem. Tu žasnem, tam achkám. Ako dieťa s otvorenou pusou hľadím. Vlastné spomienky hladkám po duši.
O deťoch sa vraví, že sa neboja. Nie je to pravda. Ja som sa bála. Dodnes si spomínam na tie množstvá detských bubákov.
Bolo to dávno, mala som strach z tmy pod stolom a z hlasov cudzích ľudí. Bála som sa opitých mužov. Ich hlúpych rečí. Vysokých dedových koní. Kohúta. Gunára Martina. Vždy som sa radšej do svojho sveta zavrela, ušla medzi knihy, kresby, ilustrácie. Brunovského príšery som otvárala a zatvárala tak rýchlo, ako to len šlo, aby sa nič nestihlo premiestniť, knihy som skrývala pod posteľ, hlavu pod vankúš, dúfajúc, že ma tie obludy nechajú chvíľu na pokoji. Keď kresby ožívali (a stávalo sa to často), ja som zamdlievala. Ale skúšala som to znovu a znovu, kolotoč striedavých snov a reality nie a nie zastaviť.
Stojím tu uprosted stovky krás a na tie vlastné začínam myslieť priaznivo. Strachy už hasnú. Ešte dnes svoj skicár otvorím a budem tvoriť. Noc nebojácnej duši praje. Inšpiráciám ešte nedošli všetky zbrane.
Bolo to dávno, mala som strach z tmy pod stolom a z hlasov cudzích ľudí. Bála som sa opitých mužov. Ich hlúpych rečí. Vysokých dedových koní. Kohúta. Gunára Martina. Vždy som sa radšej do svojho sveta zavrela, ušla medzi knihy, kresby, ilustrácie. Brunovského príšery som otvárala a zatvárala tak rýchlo, ako to len šlo, aby sa nič nestihlo premiestniť, knihy som skrývala pod posteľ, hlavu pod vankúš, dúfajúc, že ma tie obludy nechajú chvíľu na pokoji. Keď kresby ožívali (a stávalo sa to často), ja som zamdlievala. Ale skúšala som to znovu a znovu, kolotoč striedavých snov a reality nie a nie zastaviť.
Stojím tu uprosted stovky krás a na tie vlastné začínam myslieť priaznivo. Strachy už hasnú. Ešte dnes svoj skicár otvorím a budem tvoriť. Noc nebojácnej duši praje. Inšpiráciám ešte nedošli všetky zbrane.
Jednou z posledných miestností je Sodomova kresbárňa. Je plná čierno-bielych ilustrácií. Kresieb, ktoré autor vytvoril priamo tu na festivale. Vznikali azda pred zrakmi ľudí v emóciách, ktoré nemožno napodobiť. Sú veci, čo zažívame len raz. A z tých kresieb to cítiť. Odchádzam s obrázkom pár ťahmi nakresleným, dívam sa naň a vidím orientálne znaky, čínsku kaligrafiu, umenie diaľok. A pritom... Mám z toho autorského nápadu vziať si kresbu, ktorá ma osloví, veľkú radosť. Aké skvelé nápady sa rodia na týchto miestach tvorivých.
Uzavriem deň spomienkou na tmy, na svoje detské strachy a jedinou tvorivosťou môjho dneška bude plech plný muffinov. Čokoládových ako ustráchaná noc... Kresby prídu na rad zajtra. Už zajtra.
