utorok 11. marca 2014

Posledný bude čokoládový

Olizujem stvrdnutú polevu a zo zeme zbieram čokoládové odrobinky. Sú trochu neposlušné. Mrvia sa. Mrvím sa tiež. Som na tieto svoje zvyšky sama. Všetky kolegyne sa na to včera zvysoka... 

Je jar, v obchodoch nové kolekcie letných plaviek a z účtov vyplatené fŕstminity. Motivácia, inšpirácia, konšpirácia. Čas chudnúť. Nie pomaly, nie pohybom a sebazaprením, ale drahými diétami s lacným efektom. Tri a pol kila za týždeň, v dózach šalátové listy, kaleráby a uhorky, v šuflíku bielkovinový prášok. Jediná lyžička a ty prežiješ ďalší deň. Olízala som tú svoju poslednú plnú čokolády a pred zrkadlom sa zamyslela. Kakaové fúzy, lentilkové zuby... Odpoveď veľavravná. 

Dve tretiny zborovne frčia na odtučňovaní a ja tu s výčitkami svedomia napájam vysoké čísla na zjedené kalórie. Za vlnkou preliateho brucha ďalšie vysoké číslo. Mení sa s každým ďalším kapkejkom. V rukách zohrievam posledný.


Zhnedla mi v ústach čerstvá slasť a v okne zažmurkalo staré známe svetlo. Slnko sa tlačí do priazne. Tulipány rozkvitli, sklonili hlávky zborovo doprava a ľahli pred tou snaživou žeravou guľou. Menia držanie, svoje myšlienky, polohu i tvar. Mením svoj tiež. Ohnem sa, vstanem, narovnám chrbát, spravím krok vpred a vykuknem z okna. Visí v ňom nový deň. Len farby akési rovnaké...


Posledný pár nohavíc, do ktorých po tomto oslavovacom víkende vojdem, hlási červenú. Dnes ráno som to s jedením zase prehnala. Večer budem dve hodiny chodiť po špičkách. Neprestanem, kým na tele neuvidím jediný náznak zabudnutej špicatej kosti. Okrúhle tukové tance vyhladia dva tucty redkvičiek a usmievavý biely tvaroh. Môj dnešný obed i večera.

Stojím pred zrkadlom so zdravým balíčkom v rukách a odhodlane zdravím nastolenú diétu. Len tak diétne, samozrejme.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára