Pokrčená túžba tvoriť

Vymyslená chuť. S mäkkým avokádom na jazyku dopíjam prvý pohár vody a myslím na ďalší chod frištiku. Ranné stránky denníkové som nocou presýtená do papiera vpísala. Ruky uťahané, hlava čistá.

Nový deň, krátky ako prvé verše začínajúceho básnika. Roztržito zubatý ako prázdny papierový kartón. S vydutým oblúkmi, tvarmi nečakanými plazím sa za inšpiráciou. Kdečo by som chcela dospať a pritom vstať je dôležitejšie.

Nový záver. Príbeh je na konci. V okne sa stráca bledomodrá dnešného dňa a nastupuje farba iná. 

Spečený krk i tvár, horľavý nos, ruky hmlisté. Slnkom zahalená zapálila som svoj deň. Parku oddala. Teplu verila. Krok za krokom, ticho som kráčala za/s novými príbehmi. Za ruku viedla ma malá. Ariel zo seba vyplašená.

Vyzlečená Ariel so šupinami prilepenými na pätách

po suchom piesku beží
Tmavomodrý dážď
Červená stuha túžby
Tyrkysovou spomienkou na more
živená

Začiatky sú čisté hry s krásou papiera. Začiatky sú raz také. Predo mnou nekonečná, kartónové štruktúry, obliny, vlny záhybové. Nepopísaná tvár.

Pretože pokrčiť ramenami je trochu zbabelé. 
Pretože pokrčiť papier nestačí. S ním sa oplatí zahadzovať.