A na konci čaká on. Nový začiatok

Praha. Mesto bez puchu, mesto červených električiek, pešomilov a psíčkofilov. Moje mesto.
Dnešné ráno očarí ma ako  zima, čo zhodí zo seba zasnežený kabát a vyzerá, kam by si takto zľahka temer naboso vyšla. Ešte trochu sivá, ešte tak málo slnečná. Polojarná. Smutne novembrová. Ale stromy, tí jej svedkovia, všetko prezradia. V ich koncoch sa zračí život. Príde jar a s ňou nové úsmevy. 

Môj víkend začína uprostred izby. Poloha tak málo obľúbená. Skrčená sedím medzi množstvami vecí, ktoré treba pretriediť. Čosi zabaliť na časy nové, čosi vyhodiť do zabudnutia. Rozoznať jedno od druhého je občas pekne ťažké. Vstávam od upratovania, znovu raz nezískalo si ma, a idem do ulíc. Dvadsať minút anonymná v tichu vinohradského sveta sa v centre ocitnem. Václavské námestie pod ťarchou davu žalostne pískne. Som pripravená pískať si s ním. Stiahnem si na uši svoju jarnú čiapku, pripravím Nikona a vkĺznem medzi turistov. Stanem sa jednou z nich. Stratená v dave som. Budem sa strácať celé dva dni.

A na záver v nedeľné popoludnie prišla víkendová zmluva s umením. Neočakávane krásne amen. Výstava Příliš mnoho zubů v Museu Kampa je jednou z najlepších, aké som kedy videla. České a slovenské umenie 60. rokov bolo intenzívnym hľadaním, bolo to ťažké, ale azda i inšpiratívne obdobie... Výstava pestrosti čoby pluralita snáh, vrstiev a foriem v s jediným zmyslom, nájsť umeniu miesto v realite, v dychtivých ľudských životoch. Pretože ak otvoríme oči, skutočne uvidíme, že nejde iba o magickú cestu tvorcov a nepochopené obrazy čohosi, čo sa vznáša vysoko nad nami a my pod tým len nechápavo krútime hlavami. Je to azda tá pravdovravná túžba žiť, ktorá dokáže inšpirovať. Ktorá dokáže z nás vytiahnuť to najlepšie.. Pretože keď privriem oči a stratím z dohľadu tie otravné detaily môjho skeptického videnia, zrazu sa predo mnou všetko zjaví a ja viem, že žijem, čo tvorím a tvorím, čo žijem, zažívam, čo som (ešte včera, už dnes) prežila.

Jiří Načeradský, Filmový festival (1966)

maľba temperovými farbami a koláž na papieri