V koncoch

Počkala som si naň. Na koniec, pretože v koncoch nové začiatky číhajú. Rok sa zlomil a nastal nový. Žiadna mágia v tom však nebola. Zas nie. Moje dutiny v zimách zakaždým osprostejú a trápia ma do jari. Keď slnko ľady zlomí a začne konečne hriať, obžijem. Dovtedy budem v koncoch. V očakávaní tepla a tých krásnych nádejí, čo vždy nečakané v skutočné premenia.

Zimní duchovia, traja králi. Rok v skratke. Namaľované plátna, oplakané sklamania, bielou natreté nanovo. Čistý sneh plný snov. Pena morská. Nekonečná. Slová prázdne. Štetce zaschnuté. Prachom zapadajú. Z roka na rok odkladám písanie, ale teraz už vyťahujem všetky svoje texty, aby zmysel dostali. Aby úplnosťou voňali. A plátna už opieram o gauč. Aby boli nablízku, keď múza kopne.

Na záver pár vianočných atmosfér z nádvoria i humna u rodičov ponúkam. Na východ od Tatier, tam je vždy tak (bez)žalostne čarovne. Nemo. Bezhlasne. Krásne.

Nech každému z nás tento rok vylezú spoza hôr ráno všetky vysnívané slnká. A večer zapadneme inšpirovaní pod periny plné nových snov. PF 2007, priatelia!