utorok 29. septembra 2015

Lajf baj Prág (alebo ako som dostala lustrom po hlave)

Stačilo málo a ujde mi zase raz (už po druhýkrát) šanca vidieť to najlepšie, čo naše (česko-slovenské) končiny v súčasnej ilustrácii ponúkajú. Druhý ročník festivalovej prehliadky mladých talentovaných ilustrátorov s dôrazom na hravú, prekvapivú, miestami surrealistickú, nadčasovú inštaláciu, čo spája zdanlivo nemožné - nádherný protiklad starých priestorov a čerstvej výtvarnej tvorby. 

Podmanivý kontrast popoludnajšieho svetla za oknami a príjemnej “skorotmy” vo výstavných priestoroch. Prechádzka počmáranými miestnosťami, akoby z bytu do bytu, preskoky z príbehu do príbehu, čo nemätú, skôr príjemne zlievajú tvorbu mladých výtvarníkov do jediného, východiskového bodu. Je ním destský svet, bez hraníc, bez korzetu konvenčnosti. Nechám sa takto “obrátená” vtiahnuť do komorných minisál, plných magickej, expresívnej, naivnej, poetickej, komiksovej, šokujúcej, ale i vtipnej tvorby.

Bola to náhoda, čo ma vypľula do Cihelnej ulice. Čo dala novú farbu Malej strane. Bezstarostná, prázdna hlava len nasávala atmosféru starých ulíc, keď zrazu pocítila ľahký náraz. Len jemné cinknutie, čo ľahkosťou inšpiratívneho vzduchu zasiahlo celé moje bytie. 



Kráčam si. Poskakujem. Veselo je, zádumčivo občas, hlava ešte plná obrázkov Toyen, keď tu pred sebou na vydláždenom chodníku zbadám malú niekoľkovrstvovú farebnú stopu. Znovu začujem zvuk ľahkého papierového lustru, čo poletuje kdesi nado mnou,medzi oknami úzkej ulice a nechám sa vtiahnuť dovnútra. Nechám sa viesť náhodou. Intuíciou. Túžbou po poznaní. Zvedavosťou. Ani neviem kedy, už aj bočím do veľkých dvier, vtupujem a po chvíli už kráčam starým schodištom na tretie poschodie. So vstupným náramkom na ruke. S pohárom horúcej kávy. Čiernej ako prvá tmavá umelecká komôrka. 
































































































Blahoželám Vám, vydržali ste to. Tú záplavu obrázkov som si nemohla odpustiť. Milujem fotozáznamy, ako milujem tie pražské kultúrošance. Milujem toto nekonečne inšpiratívne mesto, ponúkajúce neodolateľné umelecké zážitky aj vo chvíľach, keď si myslíte, že vás už nič nedostane.
o


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára