Je koniec prázdnin a ja tu balansujem akási zmätená. Bilancovať by som chcela. Koľko tých prázdnych dní bolo a prečo tie dni potom sú tak veľmi plné.
Spotená som. Hrdlo čisté, nosové trúbky priechodné, mandle (temer) stratili dych. Tri omastené misky tekutou lahôdkou s obrovskými okami, tri ukončené príbehy na dne utopených rezaniek, tri teplá vypité. Trikrát sa zhlboka nadýchnem, zadržím dych a začnem po novom načúvať. Zatiaľ len žblnkotanie v napnutom bruchu. Nesedieť na gauči, ľahnúť pod stôl sa mi zachcelo. Vývarom opitá líham (si) na zem celá.
Akosi bezbolestne je. Slepačiu polievku (už) v duši mám. Depresia z konca prázdnin nachvíľu zmizla, už necítim v ústach tú suchú pachuť, akoby som kameň zjedla. Hrajú (sa) vo mne všetky možnosti, ako to zajtra prežiť, budem si na (isto plodnej) porade kresliť vzdušné zámky a v nafúknutej hlave budem žmurkaním lapať semienka leta. Uchytia sa mi vo vlasoch a zostanem letne zrelá ešte týždne dva. Možno tri. A možno mi ujde celá jeseň a ja sa po lete začnem detsky tešiť na biele Vianoce. Že smútkom ujdem. Že sa im už zajtra budem smiať. Dnes ju len tuším, ráno sa pravda vyparí. A ja si uvedomím, že to leto bolo krásne, že z neho môžem ešte dlho žiť.
Krásne :)
OdpovedaťOdstrániť