Zatvorím časopis a stanem sa...

05:40

Akási nesmelá pozdná jar. Nesmelo sa učím španielsky, nesmelo hľadím na tú sivú tvár oblohy. S presvitnými kruhmi pod očami občas slnečne zažmurká, ale inak sú tie jej snahy absolútne márne. Totálne mŕtvo tu. Na strechách rastú zabudnuté tenké stromy, vietor nimi kmáše sem a tam. Pod oknami ofisov naproti postávajú vrátnici a zohrievajú si pusy lacnou kávou z automatu a dlhou bielou cigaretou. Pauzu si predlžujú stieraním kvapiek zo zaslzených okien.  Vyzúvaním z topánok oblepených rozmočenými lupienkami kvetov. 

08:00

Dnešné chladné ráno príjemne prekvapilo. O šiestej som už cupitala pred domom, aby mi neušla tá najkrajšia chvíľa dňa. Stála som tam s pocitom zmeny, vedela som, že zabočím inam, než zvyčajne. Že budú moje málo svižné kroky po vydláždenom chodníku ľahké ako preskoky z lekna na lekno. Že budem dnes kráľovnou rybníka. Ten pocit mokrých nôh vystrájal v hlave, až kým som ho nezachytila na drobnom obrázku. Vystrája ďalej, avšak už mimo mňa. 

Pondelkové začiatky. Po rannej službe vyznávam krásu tohto dňa. Zastavím sa v trafike, kúpim si časopis, ktorý som ešte pred mesiacom ani nepoznala. Tvorivý Amos. Nahliadnem a predstavím si seba ako cudziu slečnu, čo ju práve ktosi tvorivo zasiahol. Rozhovor s kreatívnou dušou. Rozhovor so mnou. Čítam si ho znovu, prechádzam vety, rozmýšľam, čo by som dnes povedala inak. Je to tam. Kus môjho ja je navždy dané papieru a aspoň na chvíľu komusi ponúka radosť, "poznanie", inšpiráciu, náhľad do cudzích snov. Čítam si. Čítam sa. Prvý raz takto teším svoje ego.

10:00

Užívam (si) prvé šálky domácej kávy. Užívam červenú mokka konvičku, biele mlieko, raňajkový šalát s vajíčkom a vznášam sa medzi vlastné voňavé sny. Dnes inak vyfarbili sa. Sú žlté a žiarivé, i keď je slnko ukryté v sivých mrakoch, i keď sú tridsiatky posledných dní zahladené príjemným jarným vánkom bez topánok naboso. V dlhých rukávoch trochu zahaľujem svoje obnažené sny. Zatvorím časopis a stanem sa...