Dnes sa nebuchnem po vrecku, dnes zase málo pochudnutá neschudnem ani na duchu.
Zostanem doma, zaznelo vo mne ráno a tie svoje prázdna obohatím. Zaplním vrecká prstami od farieb. Náhodný výkon je výkon najlepší. Dnes budem výkonná (riaditeľka malej továrne na sny). Umaľovaná, na konci dňa tak trochu scestná... Prestanem, až keď sa zastavím.
Noc bola dlhá, umaľovaná, ráno priskoré bez presvedčivejšej túžby vstať, no slnko... To slnko. Zase dostalo ma. Jediné, malé, v diaľke žlté, zblízka bezfarebný tieň. Zaslepená sťahujem roletu. Sťahujem za ňu ten svoj malý svet.
Kým môj slnečný deň krátko po štvrtej zavrel oči v únave, v otvorenom okne sa už hodnú chvíľu prirýchlo sušil čerstvý obrazokúsok. Jediné slnko, dve teplá. Za oknom jedno, pred oknom tiež. V noci načatá maľba, zrána dotiahnutá a po obednajšej rybe už jasne morský príbeh vyzretý. Bez konca, s nekonečnami v slnkách tyrkysového sveta. Slanej vody niet, zato už solím i prstami na nohách...
Prišiel ku mne s modlitbou. Postával vo dverách nesmelo, nato hneď silno dupal nohami, usmieval sa a sypal spod nohavíc voňavý piesok, vyzúval sa a už aj sedel na rohu mojej vysokej postele. Visel nad izbou a hojdal na tých svojich nohách celý veľký svet. Prihnal ku mne jedno malé more sveta.
Baricco je u mňa a Baricco vo mne píše svoje najkrajšie vety. Oceánu je more a pevnej zeme pod nohami tak málo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára