K farbám život tisnem

Ked bodka za šťastím nechá šťastie zmiznúť, telo sa stane mäkším, zraniteľnejším, biele fazuľky - bojovnice tukové - doň vtisnú nové priesvitné kopčeky. Akosi tmavomodro všade je, len občas v detailoch (za)svieti biela. Mrzne. Inventúra citov zo zvyšku vzťahu čosi nezmyselne delí, násobí. 

Priamo pred očami klíči nová persona, čo z tela lásku odlupla a priľnula k práci, k deťom, k nestráženým farbám. K víťazstvu nad bielou. Večery dlhé sú. Ateliérové, džezové, školské. Staropražské uchechtané spomienky miznú v prudkej odzbrojenosti so štetcom v ruke, s náhlou potrebou užiť ticho po celodennom detskom džavote-kvikote,  vychutnať hudbu - najvernejšiu múzu večne nemennú a mĺkvu tmu za oknami.