Vymaľúvam šaty potajme

Ako dieťa som všetko pretvárala. Bábikám som strihala vlasy, vyrábala im šaty - sprvu len papierové, neskôr som roztrihala svoje tričká, z čoho mala radosť predovšetkým moja mama, aby o chvíľu do tohto sveta smelo vstúpila babička so svojimi škatuľami plnými textilných kúskoch. Že hýrili farbami a vzormi, to azda ani nemusím písať. Neboli to časy plné sivej a čiernej. Neboli to tie obmedzené dnešky. V obchodoch sa mi často chce plakať, cítim sa zakaždým ako na kare. Čierna vládne v topánkarni, čierna medzi kabátmi, v nohavicom kráľovstve i medzi svetrami. Čierne sú i najdlhšie pasáže v bazároch, outletoch a iných výkrikoch módy, čo alibizujú túžbou po klasike. Dnes tmou kričí každý obliekací kút. 

Otváram skriňu a zdanlivá vlastná mnohofarebnosť dostane facku. I u mňa akosi otupne. V klamnom svete vieme žiť. Prebudiť myseľ rozospatú a dnes snáď ani nie prebudenú do čerstvého poludnia, to akosi nestačí. V náručí šatníka tuším: Budem maľovať. Včerajšia noc priniesla prvé výsledky, dnešok ich bude vo svetle doťahovať. Kúsok za kúskom. Keď ich napokon znovu odložím do preplnenej skrine, po jednej budú odvážne vykúkať. Na ktorú to dnes zase padne...

Prvá obeť prestáva trpieť vo chvíli, keď druhý raz vyperiem vysavované textilné priestory. Čas maľovať, čas tvoriť. A napokon i čas kochať sa tou divokou džungľou na sebe...

                                                              
To dnešné poludňové ráno v slnečnom kúpeli nemá konca. Začína stále a uspáva nedospelé sny. 

Mäkkosti slnečného tepla uverím. Ešte dnes. Len čo došijem svoj posledný módny hit. Zafarbím každý posledný kúsok bieleho snehu a sadnem si slnku naproti. Roztopené zimné sny. A večné teplá v nás.

Petrolejové bavlnené tričko s našitou maľovanou textilnou aplikáciou. Na prsiach i na rukáve. Bavlnené plátno som pobláznila farbami na textil. Zažehlila, prišila. Ručno-ručne, bez stroja.

Vynára si mi včasnoranný sen:

K zmrznutým šípkam privoniam a ohrniem nos. Šípkového čaju sa mi zachcelo. Cupitám bosá a rozospatá mestom, na konci ulice dosnívam svoj šípkový sen. 

Čajovňa z konca sveta svieti večnosťou... Každým dúškom šípkového čaju mám bližšie k dokonalej vôni letných dní. Uprostred zimy farby víťazia. V ušiach mi znie Cageov klavírny Sen (Dream) a mne je zas letne, jazzovo teplo...

Nestrojovo šitá, farbami na textil maľovaná súprava šperkov: brošňa, náušnice i multifunkčný prívesok.

                                                               
Už znovu snorím v útrobách zdanlivo nekonečnej skrine a hľadám ďalší (bez)farebný kúsok s nádejou, so šancou, s túžbou byť iným, lepším, krajším. Výnimočným. 

Milujem tie krásne víkendové farebné chvíle bez nudy…