Bude

Zožltla voda vo fľaši s imelom. Mazľavé príbehy posledných Vianoc sú fuč. Zaskočená prítomnosť znovu začína upierať pohľad na to, čo bude. A čo je, nemá viac sviatočný význam.

Zovšadiaľ sa na nás valia titulky: Schudnite po sviatkoch rýchlo a bez hladovky, Letná dovolenka včas a na splátky, Tento rok bude lepšie, Lyžovačka bez snehu, Hory bez turistov, Zľavnený Fico vo výpredaji…

Obzerám sa v zrkadle. Moja antiplavková postava roztrasene prosí o milosť. Len žiadna diéta! Prvý raz odignorujem tie smutné oči v odraze svojho ja a nahádžem do mixéru mäkký banán. Je pol deviatej, vonku príjemných päť stupňov a v izbe len o čosi viac. Topiť sa ešte bude čas. S uterákom na hlave vlejem do seba banánový šejk a ľahnem si na gauč. Mám zdravý pocit. Ešte chvíľu počkám a keď sa dostaví hlad, dojem večer načatú orieškovú čokoládu. Pocit sa stráca, som znovu tam, kde som bola. Stúpnem si pred zrkadlo a predstavím si plavky. Vidím len čokoládový náter premenený na mäkký tuk, len ďalšie prehraté ráno. Brucho si často prehráva tie moje prehry. Dočkám zajtrajšok a skúsim to s posledným banánom v košíku. Doplním raňajky o jablko a namiesto obrazu zavesím na stenu vešiak s plavkami. Zavesím seba, aby mi vlastná obéznosť nikam neušla.

Živá prítomnosť plná koláčov, kyslej kapustnice a amerických filmov, kde je každé dieťa na Vianoce samo doma, sa vytratila rýchlo. V peňaženke prázdno, v duši ticho a na stole nové akvarelové farby. Zopár štetcov, prírodných papierov, dva drobné ručne viazané zápisníky. Vôňa cudzej kože. Len tú svoju akosi necítim. Vyparila sa v poslednej minúte. Nedokážem zachytiť prítomnosť a sústredím sa na bude. Bude však?

Dotknúť sa miznúceho času, momentu, čo práve je, nenechať ho stratiť sa bez nás. Nenechať seba na mieste, ktoré nás nenapĺňa, nenechať seba stáť. Iba ísť . Dostať to „bude“ zo seba a zaplaviť celé bytie jediným „je“. Sebou a tým, že „je“ bude v každej chvíli „je“. Aj keď sa dnes javí len ako vysnívaný/obávaný prízrak toho, čo „bude“.

Nastal čas zmeny. Pleteným jeleňom vráťme ich skriňovú dôstojnosť a sústreďme sa na červený valentínsky sveter zajtrajška. V každom kroku dneška. Po celý rok poznať ten dnešný krok.