Stačí vojsť

Tri prázdninové dni. Jeden deň tomu druhému podobá sa. Rána sú plazivé, lenivé, podpaplónové. Zdanlivo prebudené telo sa sedieť núti. Dve hodiny nemennej polohy na gauči stačí... Tie dve hodiny naznačia nový smer, keď bezcenne vysedená ranná seansa končí neúspešne. Ani čiarka, ani slovko. 

Sú také dni. Bol to deň taký, keď nezáujem zvíťazil a vyhnal ma do centra, do Prahy starej. Sestru a malú Johanku som pretiahla z jednej strany mesta na druhú cez most, skrz Vltavu čiernu, aby sme objavili novú kaviareň. Nové slnká. Svetlá farebné. 
Niekedy stačí vojsť a svet sa zmení.

Praha nad Vltavou bola sprvu dramaticky spenená. Trvalo to len chvíľu, tam na druhej strane rieky sa čosi zmenilo. Ako hnev bohov rozohnali tmavé mraky slnká v dušiach ľudí, nádeje, že bude lepšie. Vyjasnilo sa. To sme už so sestrou a dievčatkom zvedavým sedeli za obrovskými oknami smíchovskej kaviarne. Prastarému miestu dal ktosi druhú šancu. Priestor obnovil, ponúkol nový rozmer svetov zabudnutých. Medzi ošarpanými tehlami a na ošúchanej drevenej podlahe sa kdejaký príbeh objavil. Ešte sa objaví. Príbehov bude viac, len čo sem i naďalej budú chodiť písači s laptopmi a vytvoria texty nadčasové. My sa v nich potom slobodne utopíme, lebo ja, lebo my predsa milujeme príbehy. Dáme si k nim šálku horúcej čiernej kávy a jablkový koláč. Pozveme priateľov. Rozhovory zladíme. Hodiny odhodíme, aby čas zase raz vládol inde, len v našich životoch nie. Dobre tu bolo. Nech ešte bude. 

Medzi brehmi Vltava farebná. Loďami v Kandinského odtieňoch posiata, labuťami ako gumovými hračkami v bahennom kúpeli oblepená. I zastaviť sa Vám chce a ticho sa dívať na lazúry rieky pokojnej, i skočiť do tých hladín spomalených...

Niekedy sedieť za rozpracovanými textami nestačí. Niekedy nielen písanie, ale ani to kreslenie nejde. Niekedy treba vstať a ísť. Načúvať uliciam, cudzím hlasom, ten svoj utíšiť, chodiť do bezvedomia. Aby sme prišli späť iní. Zmenení, naplnení. Aby sa to v nás celé neuzavrelo, získalo nadhľad, nehľadelo tak prísne do seba. Aby tie naše svety neboli chybne prečítané. Aby si v nich každý našiel svoj odžitý deň. S nohami poskakujúcimi po zemi, s hlavou zavesenou vo vetre...

https://www.youtube.com/watch?v=WOxE7IRizjI