Sedím tu ako slečna bez príhod a skúseností. Zavesená do notebooku od rána svietim. S každým kliknutím prichádza nový "živý" vstup. Som virtuálna. Tupo hľadím do windows, temer prehliadam reálne vtáky v okne . Too busy on facebook. To lazy kamsi ísť.
Zabalená v deke trochu mrznem. Pritiahnem ohrievač o čosi bližšie, odtiahnem záves a zbadám deň. Z parapety na zem spadne papierový anjel. Bytosť neživá. Neživo aj za oknom. Prázdne ulice, kancelárie v oknám naproti. Pustý i hotel bez turistov. Sobota na konci januára býva studená. Opustená, krátka. A za ňou dlhé noci prosieb o lepší deň. O inú sobotu. Ktorá bude dlhšia, ktorá nebude čakať na nedeľu a odkaz novému týždňu ponúkne až v pondelok. Skrátiť, predĺžiť každý víkend. Hlavne nenechať tak. Za to aj "die".
Ozve sa hudba z brucha. Hlad ma donúti vstať a hlava vymyslieť jedlo. Nie, dnes len bez rozumu nevezmem chlieb a nenatriem ho maslom. Dnes maslo rozpustím na panvici a pridám, čo chladnička vydá. Huby, vajcia. Rukola. Balzamikový krém. V podstate raňajkujem ako kráľovná. Spoločnosť robí jedlom oprskaná obrazovka môjho lenivého Hápečka. Večer zas budem vďačná, že viem byť takto sama. To príde tá druhá živá duša z práce do bytu. Dobyjeme spolu svet. V noci (si) za spánku vysnívame dokonalú bitku. Slovnú hračku možno tiež.
https://www.youtube.com/watch?v=LkmIWBpcIN0
Som dievča s príbehom. Počúvam kubánske gitary a suším si čerstvo umyté vlasy. Rozbíjam turban jediným pohybom hlavy. Rozpúšťam záves okolo tváre a kazím jej dokonalú vizáž. Dnes trochu primaľujem ťa, milá tvár. Dnes praskne v hlave tá upchatá bublina chorých dutín. Pochrípkovo vyzdraviem. Zabalím ju do šálu, strčím pod čiapku. Do teplých rukavíc vhupnem so všetkymi piatimi a kúpim si horúcu kávu. Cestou do mesta ju po dúškoch vypijem. Menší fľak na kabáte dokonale zaladí. Ešte stále budem počuť Kubu, nohy ju i zahrajú. Rytmicky vhúpnem do centra a budem pražská. Inšpirujem sa, zažijem, spoznám. A večer znovu virtuálna vydýchnem kus svojho sveta. Kamsi do textu. Do môjho pre vás, čo ešte čítate.
Už už. Bežím. Žiť. Vo veľkomestskom štýle zajasá dnes tá moja malá vidiecka duša, čo ráno čo ráno hľadá v okne papierového anjela.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára