Také rýchle boli aj posledné mesiace. Len nedávno som si predsavzala, že čosi zmením, no už som to aj stihla porušiť a začala si klásť nové... A takto sa premenil starý rok na nový, zastihol ma nepripravenú s nedokončenými príbehmi. Rovnakú v množstve snov, v plachosti a bojazlivom prístupe k zmenám. Ale i so záchvevmi odhodlaní a vôľou zmeniť veci, čo zdanlivo nič nemenia.
Zmohla som sa, vytvorila pár drobných kresieb a otvorila pri pohľade na svoje nedokončené obrazy oči. Začnem inak. Veľkým krokom vpred, aby mi v uzimenom byte pri maľovaní prsty nezmrzli, na jar trochu spomalím, aby som sa konečne presťahovala a dotiahla rozpísané poviedky a jednu rozprávku do konca. Do konca vydržať v striedaní temp. Nezostať ako pohodená mŕtva ryba kdesi na nehybnej hladine, ale živo vzlietať a padať až na dno. S odrazmi, so životom v nohách, s odvahou v tvári. Zatváriť sa pri každom skoku vpred.
Úžasne, banálne, jednoducho, zložito, nespavo, zasnívane, tvorivo prežijem tento rok. Zahodím bezpečný pocit tepla a dám si studenú sprchu. Hneď zajtra ráno, predtým ako vykročím do rozospatej tmy.
V prvé tohtoročné pracovné ráno cestou do školy. A podobne krásne odhodlané cesty majte tento rok i vy, priatelia.
Najvystižnejším obrazom mojich detsky naivných sviatkov azda bude tento obšírny fotozáznam vianočných dní na východe.
Pre našu celorodinnú lásku, svetlo všetkých dní, malé dievčatko v okne bolo mnohé čarovné. Každý pohľad von priniesol nový, zvláštny dotyk sveta. Ako po prvý raz...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára