Vyhnúť sa krikľavej prvoplánovej komercii, prelepiť oči snehovými
vločkami zakaždým, keď vstúpim do nákupného centra. Ľahnúť si pod ten šialene
strieborný stromček bez vône a tušiť prítomnosť ľadového medveďa. Stráži noru
svätého Klausa a váľa si brucho v kapustnici. Príbeh vianoc sa moce okolo nás a
dovoľuje nám splynúť s nenásilnou, a predsa vtieravou atmosférou huránakupovania
a pospevovania si vianočných songov. Ideme vlastne proti sebe, v duchu nadávame
na zamerikanizovanú podobu Vianoc a ticho podliehame. Zľavy, nablískané gule,
rozžiarené oči detí, čo nepoznajú ihriská. Zdvihnú svoje zraky od mobilov a
znudene zavelia: chcem nový tablet! Ježiškovi písať nebudem, dávno viem, že sa
mi darček kúpi z otcovej predvianočnej prémie.
Prémiový bude celý dom.
Coca-cola na stole, pod stolom, pri posteli drobca. Nadopované dieťa nie a nie
zaspať. Rodičia majú únavu dávno za sebou. Zaľahli a ticho odfukujú K Ježiškovi
do Betléma…
Junior o polnoci vylezia spod paplóna a zahne
do známych dverí. Chladnička s pokladmi. Siahne rukou a vytiahne kúsok
syra. Siahne druhý raz a zobne do muffinu. Studený sladký sen. Otvorí ešte
raz. Marhuľový kompót žmurká v posledných kúskoch. Už ich niet.
Oproti vo dverách do obývačky skrinka na
kľúčik. Tajomná, vábivá, zamknutá. Kľúčik na nočnom stolíku vedľa rozospatej
mamy. Zmizne v sekunde. Otvorená odpoveď na vianočné otázky. Odhalené tajomstvo Vianoc, prekvapenia, dokonca si tu
tíško čuší nepoznaný Ježiško. Zabalený v celofáne s červenou mašľou nad hlavou.
Drobcovi spadne sánka, je dojatý, sklamaný z faktu, že tabletu nikde. Je
priskoro. November bude musieť prežiť zostávajúcich 24 nocí a chlapec
sliediť dalších štyridsaťosem do Vianoc a opíjať sa kolou do nemoty. Už po
troch dňoch strati náladu a prestane ho baviť táto misia. Vymyslí si nový sen a
na najbližšom výlete si s kamarátmi kúpi energetický nápoj. Boj proti spánku a
proti vlastnému srdcu raz isto vyhrá. Ak nie teraz v deviatich, tak neskôr po
dvadsiatke bude blúdiť po cestách nepoznaného detstva v záhradách a na kopcoch.
Pamätať si bude obyčajné čierne plechovky s umelou vôňou a zázračnými nábojmi
energie a prsty šmykajúce po obrazovke tabletu. Sám bude jedným veľkým reozbitým
tabletom. S vláčnym pohľadom a prižmúreným smútkom v očiach. Len nádej, že
dostane novú šancu, zostáva nehybne stáť v blednúcom závese. Svieti akosi
opatrne.
Ráno s jazykom v mede a v ušiach známa pieseň.
Bublého americky sladký duet s Thaliou opakuje refrén: Feliz Navidad a ja sa
točím v rytme, mimo rytmu ako vo sne. Vyzúvam si noc a obliekam rozochvené
ráno. Prehlušiť zimu a zohriať telo v najrannejšom tanci. Púšťam si
celý vianočný album a vo vianočnej nálade doskáčem pred bránu školy. Je
jedenásť a čochvíľa dôjdu moji malí chlapci. S mobilmi v rukách a s túžbou
po väčšej obrazovke. Netabletovo im navrhnem prechádzku a zakážem hádzať
kameňmi. Kopať do seba, nadávať, strieľať. Zabijú sa dnes azda zo tridsaťkrát a skrehnúť
im dovolí až únava a hlad. Olovrant s otázkou v tvárach. Môžeme
na mobil?
Nie, dnes budeme hľadať kamarátov v knižkách.
A maľovať im nové tváre na plátno. Očiam treba dať novú šancu. Písmenká im pristanú. Obrázky tiež... Predvianočné stíšenie
sa a hľadanie zmyslu rozprávok dá v školskom klube zabrať. Deti sa
predsa ešte musia vedieť spolu hrať. Nesedieť vedľa seba a zapálene hľadieť
do malých obrazoviek, ale usmievať sa kamarátovi do očí, tráviť spolu čas, na
tom záleží...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára